Podávanie austrálskych víz alebo kopa srandy na pár mesiacov

1
763
Vlajka Austrálie

Po poslednom článku, ktorý som, mám pocit, písala v októbri, sa toho s mojím vízovým stavom až tak veľa nezmenilo. Jedinou vážnejšou záležitosťou bola zmena školy, keďže som po jeho uverejnení dostala zopár pozitívnych ohlasov a veľmi dobrých rád od úplne cudzích ľudí, ktorí žijú alebo žili v Austrálii. Môj druhý výber padol na College ITC, kde sa dá študovať odbor Sport and Recreation a ponúkajú voliteľné predmety ako surfing, paddle board surfing, yoga, výživa a podobne. Je asi zbytočné písať, že pri vypĺňaní formulárov som ako prvý predmet rozhodne zakrúžkovala surfovanie.

Tak som napísala do mojej obľúbenej agentúry Informationplanet pekný mail o tom, že si idem zmeniť školu a viem si celkom dobre predstaviť akú museli mať radosť. Na moje šťastie, aj keď si Slováci štandardne túto školu nevyberajú, mi Ľuboš zistil, vybavil a porozprával všetko, čo o nej  vedel. Dokonca vyriešil vrátenie už uhradenej čiastky z pôvodnej školy Imagine a zabezpečil, aby som ale ubytovanie mala riešené cez nich. Bola to kopa vybavovačiek, ktoré pre mňa v podstate znamenali len zopár podpisov a opätovné vypĺňanie testu z angličtiny. Školné som uhradila, testom prešla a medzitým sa prišiel dlho očakávaný mrazivý november, keď som po troch mesiacoch s kopou peňazí na účte mohla žiadať o víza.

Ako obvykle sa o všetko postaral Ľuboš, mojou úlohou bolo všetko podpísať a napísať motivačný list. Predstaviť sa, vysvetliť prečo, načo, na koľko, s kým a s kým nechcem ísť do Austrálie mi zabralo asi polhodinu. Nikdy nezabudnem, že som to písala v podstate cestou na pivo v pančuchách s Mickey Mausom. V motivačnom liste je potrebné uviesť dôvody výberu konkrétnej školy a načrtnúť aj budúce využitie týchto vedomostí na Slovensku. Netreba zabudnúť uviesť kto to bude celé financovať a hodí sa aj keď má človek nielen finančnú, ale aj psychickú podporu najbližších. Jednak to pekne ukáže v motivačnom liste, no na druhej strane keď mi začínalo prepínať, bolo dobré vedieť, že stále mám záchrannú sieť v podobe rodičov a sestry, ktorí ma nakopnú v správny čas.

Takže krátko pred Vianocami agentúra odoslala víza do Viedne a keďže aj oni mali dlhé vianočné prázdniny, stále čakám na odozvu. Čo sa týka financií, ešte bolo potrebné vyplatiť víza a poistenie na celú dobu platnosti víz, čo sú u mňa takmer dva roky. O schválení víz nemám zatiaľ ani chýru, ani slychu, akurát pred dvoma dňami mi volala pani z ambasády a pýtala sa na niekoľko vecí, ktoré som uviedla v motivačnom liste. Netuším, či som odpovedala správne, ale držím sa zásady, že sa vyplatí hovoriť pravdu, lebo lož má krátke nohy. A v týchto prípadoch úplne kratučké.

Január sa už celkom pekne rozbehol a ja som v rámci životnej zmeny medzitým stihla podať výpoveď v Bratislave, stať sa nezamestnanou a nájsť si zábavu na horách v hoteli. Voľné dni trávim lyžovaním, spaním, pomáhaním na hoteli alebo len tak čumím do blba s otázkou kedy už konečne začne snežiť. Asi to pomáha lebo práve dnes výdatne nasnežilo. Píšem zoznam vecí, ktoré je potrebné ešte pred odletom vybaviť, ako napríklad nainštalovať celej rodine a hlavne sebe skype, zájsť na úrady, k lekárom, predať auto (btw. nechce niekto kúpiť krásnu oranžovú 206-ku?) a tisíc ďalších maličkostí.

Ešte som nestihla absorbovať ani túto zmenu a stále premýšľam nad tým, čo bude, keď budem musieť reálne nastúpiť do lietadla. Vystúpim doslova na opačnom konci zemegule, bez maminy, ocina, sestry, kamošov, frajera. Sadnem si na kufor a asi sa rozplačem. No a keď doplačem, chytím kufor, utriem slzy a vykročím tou správnou nohou vpred. Ani neviem, či je v Austrálii tá správna noho pravá alebo ľavá, keďže tam majú všetko naopak.

Barbora Baloghová

1 komentář

  1. Ahoj Barborka 🙂

    Velmi ma zaujal tvoj clanok a hlavne postoj k zivotu! Paci sa mi a obdivujem ludi, ktori dokazu opustit svoj „pohodlny stereotypny zivot“ a vydaju sa na challenge tak ako ty. A preto ti nesmierne drzim palce nech sa dari ako sa ma v tej Australii! 🙂 Sme na tom podobne, Australia a surfing je takisto mojim snom a kvakam o tom uz dlho. Momentalne jedine co ma tu drzi je VS v Prahe, ktoru ale planujem presunut a pokracovat v studiu v Australii. Ty si ako na tom? Zacinas od zaciatku studovat od prveho rocnika alebo ako to mas kedze nase univerzity v Australii akceptovatelne nie su. Vopred dakujem za odpoved a drzim ti vo vsetkom palce! 🙂

ZANECHAT ODPOVĚĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here