Ako sa dostane obyčajné slovenské dievča do surferského raja

4
1520

Každý z nás má občas chuť zbaliť si dve tričká, kraťasy, flip-flopy, vytiahnuť z banky posledné drobné a vypadnúť niekam ďaleko, najlepšie na opačný koniec sveta. Niekoho chytá ten pocit častejšie, niekoho menej, mňa nonstop…

Prvýkrát to bolo, keď som mala na torte sfúknuť 6 alebo 7 sviečok…. ja neviem už. Ale pamätám sa, že som pozerala v telke akýsi prírodopisný seriál (vďaka oci, že si nám stále prepínal rozprávky) o Austrálii, klokanoch a vode bez druhého brehu. Pár dní na to sa ma dedko opýtal, čo by som si teda priala na narodeniny, tak som mu dala, na tú dobu takmer nereálnu výzvu, aby mi zohnal plyšového klokana, s ktorým spávam dodnes. Odvtedy pretieklo Dunajom hrozne veľa vody a moja detská túžba ostala skrytá pod všetkými útrapami školopovinnej osoby, neskôr študentky univerzity. S pribúdajúcim počtom sviečok na torte som stále častejšie pociťovala silnú túžbu utiecť z Bratislavy, zo Slovenska, preč.

Kde bolo, tam bolo (bolo to v San Sebastian) som sedela na obrovskej skale pri západe slnka (aké klišé!) a nasávala živelnosť oceána, keď ma ten pocit prepadol naplno prvý raz. Druhý raz pri oceáne, vo Viana do Castelo, som sa pokúšala surfovať a uvedomila som si, že to je ono. Stačí mi sedieť na jeho brehu, pozerať sa do tých divokých vĺn, cítiť jeho nespútanú dušu a je mi najlepšie na svete.

austrálieV minulosti som sa už viackrát v agentúrach pýtala na možnosť vycestovania do Austrálie, ale vždy to bola skôr informatívna návšteva ako ozajstné rozhodnutie, že idem a hotovo. Hra osudu a mnoho poprepletaných udalostí a náhod spôsobili, že som si v jeden jarný deň dohodla termín v bratislavskej kancelárii Information Planet a sľúbila si, že tentokrát to dotiahnem do konca. Ľuboš bol veľmi chápavý a vysvetlil mi podmienky.

Pre osobu ako ja, s univerzitným vzdelaním a odpracovanými dvoma rokmi v office, je najvýhodnejšie žiadať o študentské víza. Pri žiadosti o víza je potrebné doložiť výpis z účtu za posledné tri mesiace, pričom, keď žiadam o dvojročné víza, má to byť okolo 17 000 eur. Suma samozrejme závisí od dĺžky víz. K poplatkom je potrebné pripočítať zdravotné poistenie na celú dĺžku víz, poplatok za štúdium (platí sa iba časť, zvyšok sa uhrádza postupne v Austrálii), ubytovanie, stravu, a najdôležitejšie, dostatočné vreckové na dobu, kým si človek nájde prácu.

Keďže nanešťastie niesom dedičkou miliónového impéria, na reálne poplatky som si požičala od banky. Tú veľkú sumu, ktorá sa nazýva aj finačné krytie mi na potrebnú dobu zabezpečil ocino, za čo mu budem navždy zaviazaná a vďačná (čau oci!). Výhodou je, že peniaze na finačné krytie nemusia byť na mojom účte, stačí ak som disponentom účtu, na ktorom je dostatočná suma aspoň 3 mesiace pred podaním žiadosti o víza.

město Goald Coast
město Gold Coast

Zábavnejšou časťou bol výber destinácie. Mojím favoritom je Gold Coast, pretože je menší ako Sydney a je, na rozdiel od Brisbane, vystavaný úplne na oceánskom pobreží. Vraj je tam trocha ťažšie zohnať si prácu ako v Sydney, ale v agentúre mi sľúbili pomoc aj s touto záležitosťou. Čo sa týka školy, vybrala som si Imagine school, odbor business. Viac menej preto, lebo je to najlacnejšia varianta. Ponuka škôl a odborov je ale fakt pestrá a každý si tam nájde svoje, najmä ak nemusí prihliadať na financie. Niektoré agentúry odporúčajú svojim klientom aj kurz angličtiny pred začiatkom štúdia, ale v Informationplanet mi dali vyplniť test a stačila im úroveň B2, upper intermediate, takže som za kurz angličtiny ušetrila.

Imagine School
Imagine School

Suma sumárum, po vybavení všetkych formalít, je stále najväčšou výzvou pomyslenie na to, že cestujem úplne sama. Po príchode budem bývať prvý mesiac u rodiny, ktorú mi vybavuje agentúra. Lacné to nie je, ale bude to s polpenziou a vraj sa pokúsia mi nájsť rodinu, do ktorej by som sa hodila, takže ak zafunguje chémia, mohli by to byť moji prví austrálski kamaráti. Navyše na Gold Coast ponúka agentúra iba túto formu ubytovania. V iných mestách je to riešené skôr formou zdieľaných bytov (presnejšie informácie sa dajú zistiť na internete).

Školu som zaplatila už v auguste, žiadosť o víza budem podávať až v novembri, takže si musím veľmi silno držať palce aby mi ich udelili. Potom si kúpim letenku a budem nedočkavo odrátavať dni do odletu, čo by malo byť okolo 14.februára.

Prvý týždeň plánujem stráviť zariaďovaním najdôležitejších vecí, ako bankový účet, telefónna karta, hľadanie práce a samozrejme, nejakej surfovej školy. 22. februára 2016 nastupujem do školy a potom sa to celé začne. Ozajstný austrálsky život. Či to bude sen alebo nočná mora závisí už (snáď) len odomňa, no nervozita sa začína už 5 mesiacov pred odletom a stále častejšie sa budím zo sna, že po mne lezie obrovský pavúk. Dnes v noci mal napríklad žlto-červenú farbu. Ako sa vysporiadam s arachnofóbiou ešte jediné zatiaľ netuším, budem ju riešiť operatívne .

Barbora Baloghová

4 Komentáře

  1. naozaj veľmi milý článok 🙂 sem-tam som sa v ňom trochu našla. Do Autrálie sa chystám od Januára, tak snáď budú mať oba príbehy pekný koniec 🙂 Veľa šťastia!

  2. Tak Lubos, ked sme od neho potrebovali nieco my, zabudol, ze sme si s nim vobec dohodovali stretko. Nakoniec sme si pomohli sami a sme tu uz treti mesiac. Drzim palce.

  3. Podobně jsem to měla já 🙂 já se rozhodla minulý týden a snad na konci ledna také odletím, akorát Sydney:)

ZANECHAT ODPOVĚĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here