Testado.cz - recenze a výběry nejlepších produktů Testado.cz - recenze a výběry nejlepších produktů
Menu
>

Život v Austrálii – O tom ako sme zapadli

31. 7. 2016 aktualizováno

O pár dní načneme štvrtý mesiac nášho vytúženého života v Austrálii. Kamaráti a známi sa stále pýtajú ako sa máme a čo je nového. Nič. Splynuli sme. S Brazílčanmi. Keby som dostala dolár za každú otázku, či som z Brazílie, tak ma už nemusí trápiť, že mám povolené pracovať len 20 hodín týždenne. Ale keď vezmeme do úvahy, že Brazílčanov je tu pomaly viac ako Austrálčanov tak si myslím že je to v pohode. Naučili sme sa používať túto čudnú mestskú hromadnú dopravu (heslo dňa: nikdy načas), jazdiť naľavo, zvykli sme si na škriekajúce austrálske straky aj na to, že pri prechádzaní cez cestu sa treba najprv pozrieť vpravo. Keď vkročíme do obchodu zdravíme sa pekne po austrálsky: „Hey, how you doing?“ a usmievame sa pritom od ucha k uchu. Neuveríte, ale áno aj Bažo. Ten je vysmiaty ako lečo od rána do večera.  Neviem, či je to tým, že jeho prácou je varenie, čo znamená, že robí čo má rád, alebo tým, že má super šéfa, ktorý začína šichtu vodkou pokropenou trochou sódy.

Momentálne je v meste prázdno, minimum turistov, čo znamená, že sa mi ešte nepodarilo nájsť si inú prácu ako upratovanie. Nie je žiadnym tajomstvom, že som taká menšia upratovacia maniačka, aspoň na Slovensku to tak bolo, ale v Austrálii to človeka rýchlo prejde. Upratovať špinavé domy po cudzích ľuďoch 20 hodín týždenne je pre mňa dostatočne motivujúce, aby som si našla inú prácu tak rýchlo, ako to len bude možné. Čiže naše víkendy sa momentálne nesú v duchu roznášania životopisov po celom meste a potom rituálneho modlenia sa, aby to vyšlo. Našim rituálom je Domino’s pizza (tá lacná Pepperoni) a akciové pivo (15AUD za 6 tretinkových pív) na pláži. Pretože sadnúť si na pláž, zadívať sa na oceán a zaboriť nohy do piesku je jeden z najúžasnejších pocitov aké ma doposiaľ postretli.

Život v Austrálii - O tom ako sme zapadli

 

Mojím snom je ešte stále vyrábať topánky. Myslím, že som zase o krôčik bližšie, pretože v Sydney žije učiteľ, ktorý robí topánky veľmi podobné môjmu vkusu. Takže vždy keď už-už chcem zahodiť handru a vyhodiť ju aj s mopom von oknom, spomeniem si na ne a muklujem ďalej. Myslím (utešujem samú seba), že keď si svoj sen vybojujem týmto spôsobom, budem si ho oveľa viac vážiť. Čiže keď budem mať našetrené, kupujeme letenky a hor sa do Sydney učiť sa šiť topánočky.

Máme aj nové auto

Lepšie povedané, máme auto. So sestrou sme vtipkovali, že je iba o 2 roky mladšie od nej. Moja sestra sa narodila v roku 1993, tak si to vypočítajte. Starunká Toyota Corolla, celá obitá, ale naša za 1400 dolárov. Za prepis si zaplatíš ďalších 40, ale vybavené to máš do polhodiny aj s vypĺňaním formulárov a pýtania sa 1000 otázok veľmi trpezlivej tetušky za okienkom. Velice premotivovaní sme nabehli do predajne Super Cheap Auto (majú tam všetko možné aj nemožné, čo môže človek vlastniaci auto potrebovať), že si kúpime lekárničku a nejakú základnú výbavu náradia, keby nás zastavili policajti. Od predavača sme sa dozvedeli, že v Austrálii nič také ako povinná autolekárnička a podobné „nezmysly“ neexituje. Tu si proste kúpiš auto, ak máš šťastie, tak má aj Road worthy certificate, prepíšeš ho, natankuješ a ideš. Benzín je mimochodom lacnejší ako voda.

australie64

Zima v Austrálii

Ďalšou kapitolou je zima v Austrálii. 20 stupňov, tričko a tenisky. Dobre, aby som neklamala, tak minulý týždeň bolo 28. Ale napríklad teraz je pol siedmej večer a ja sedím v izbe zababušená v deke a najhrubších ponožkách čakajúc, kým sa mi vyhreje elektrická deka v posteli. V oceáne sa nik moc nekúpe, pláže sú prázdne. Okrem ázijských turistov so selfie tyčkami, tí sú tam nonstop :). Vraj v októbri to celé vypukne, som veľmi zvedavá, či nebudem mať po týždni turistickej sezóny chuť sa odsťahovať niekam do outbacku a popasovať sa s arachnofóbiou. By the way outback. Dnes sme boli v národnom parku Springbrook a prisahám, že to tam vyzerá ako v Nízkych Tatrách, akurát s palmami. Túra po austrálsky znamená, že sa autom musíš odviezť takmer až na miesto činu, odkráčať 50 krokov k vodopádu alebo k výhľadu, urobiť si 5 fotiek a hor sa autom na ďalší výhľad. No aj tá polhodinka strávená v lese dokáže z človeka zmyť celotýždenný stres. Čo mi je ľúto, že sme nevideli žiadne divo žijúce zvieratá (okrem všadeprítomných moriakov samozrejme), ale na druhej strane keď sa vžijem do kože takej kengury tiež by sa mi nechcelo skackať a predierať sa pomedzi turistov.

Život od nuly v Austrálii ma zatiaľ naučil dve veci. Opäť sa dokážem tešiť maličkostiam, napríklad, že si kúpime stojan na vonné tyčinky alebo voňavé mydlo. Najúžasnejšie je však zistenie, že žijeme. Odišli sme z pohodlnej práce a pohodlného skvelého života plného priateľov, večerných drinkov a bezstarostných víkendov a žijeme. Áno, občas si so slzou v oku pri drhnutí špinavých okien spomeniem na svoje ergonomické kreslo v čistučkej voňavej kancelárii. Keď si v polospánku po práci varím obed na druhý deň, pretože mi je ľúto dať 10 dolárov za bagetu v obchode, príde mi clivo aj za našou kancelárskou kantínou. Potom si však poviem, že sme sa vydali na najväčšie dobrodružstvo v živote a keď sa nám splnil sen o Austrálii splní sa aj ten o pohodovej austrálskej práci, aj ten o cestovaní po svete. Splní sa sen o dome, ktorý bude konečne našim domovom, kde budem môcť skladovať všetky svoje krásne topánky a kde budeme s Bažom variť večere pre našich kamarátov. Pretože ak o tom dokážeš snívať, tak to dokážeš aj spraviť!

australie66

Sdílejte článek

Ohodnoťte článek

Zatím nikdo neohodnotil, buďte první.

Autor článku

Podobné články

Diskuse u článku

Přidat komentář
Uživatel
Stepanka (31. 7. 2016 13:07)

Mila Barborko Kdyz jsem cetla tvuj pribeh pripomelo mi to muj zacatek v UK. Uplne citim o cem mluvis. Zivot v cizine se mozna zda ze zacatku byt velmi tezky protoze zacinas uplne od nuly. Ja si pamatuji na sve zacatky kdy jsem brecela a myslela si, ze to nezvladnu. Spadla jsem od bajecneho zivota na same dno a zazila jsem tezke chvile. Ale je to presne jak rikas. Odpocinek u more a nadherna priroda vzdycky doda energii a reknes si, ze to prece das. Krok za krokem dopredu a nikdy bych na zacatku neverila ceho muze clovek dosahnout pokud se nevzda a chce. Ver, ze prijdou dobre ale i spatne zkusenosti ale ty spatne te posily a posunou te dal dopredu, protoze my zeny jsme prece bojovnice. :) Preji tobe i tvemu priteli hodne stesti a ver mi nebo ne, ta doba kdy budes mit bajecnou praci, vysneny domecek a zivot jaky jste si prali prijde a ty si reknes, stalo to za to. Drzim palce. Stepanka.

Odpovědět
Uživatel
Iveta Pentekova (1. 8. 2016 08:08)

Ahoj Barbie zaujal ma tvoj zivotny pribeh o plneni si sna...pises krasne o svojich pocitoch,zazitkoch a aj o rodine ktora ta v tvojom sne podporuje...prajem ti nech sa ti splni vsetko po com tuzis...lebo stastny je clovek vtedy ked zije svoj zivot naplno!!Asi ma nepoznas som z Hurbanova a poznam ta cez tvojich rodicov ktory su moji znami este z mladosti...Tesim sa na dalsie tvoje prispevky...a prajem ti nech maju len stastne konce...☺☺

Odpovědět
Uživatel
kacora (4. 8. 2016 11:08)

Barbi, drzim ti palce, aby si dosiahla s tvojou cielavedomostou naozaj vsetko co si zelas! Na vasej dobrodruznej ceste vam zelam kopec pozitivnych skusenosti a nezabudnutelnych krasnych chvil 😊 pis o tom vsetkom dalej...a popri siti topanok to vidim aj na napisanie knihy 😉 Kacora z NZ 😉

Odpovědět
Uživatel
R (19. 8. 2016 05:08)

Super clanek, at se vam tady dari!

Odpovědět

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Odeslat komentář